MÉDIÁ: Ako novinári počítali ľudí na pochode proti korupcii

Autor: Jaroslav Taldík | 21.4.2017 o 8:49 | Karma článku: 3,53 | Prečítané:  1079x

Spolu s kolegom z TASR som bol v utorok (18.4.) na bratislavskom pochode proti korupcii. Pri takýchto akciách je počet účastníkov jedna z informácií, podľa ktorej si čitatelia často vytvárajú mienku o úspechu celého podujatia.

Odhadnúť presný počet účastníkov zhromaždenia je však veľmi zložitá vec. Čo teda s tým?

Na prvý pohľad sa ako najjednoduchší spôsob javí oslovenie organizátorov. Problémom však je, že každý z nich, z úplne z pochopiteľných dôvodov, si číslo nadsadí.

Niekedy sa pritom nezhodnú ani oni sami.

Minulý rok v júni som za TASR pokrýval zhromaždenie pred Bonaparte v Bratislave. „Daj si, prosím Ťa, pozor na počet účastníkov, lebo potom nás kritizujú,“ zaprisahávala ma inak moja zlatá šéfka.

Dal som si tú námahu, obehal som prítomných opozičných poslancov a snažil sa z nich vydolovať nejaké číslo. Výsledok ? Poslanec Martin Poliačik (SaS) odhadol ich počet na viac ako 2000, Igor Matovič (OĽaNO-NOVA) asi o štvrť hodinu neskôr tvrdil, že prítomným rozdali zhruba 5000 červených kariet. Podľa ďalšieho z organizátorov na protest prišlo asi 3000 ľudí.

Poslanec Gábor Grendel (OĽaNO-NOVA) si presný počet odhadnúť netrúfol a  hovoril o niekoľkých tisícoch účastníkoch.

Inak napísať, že na podujatie prišlo niekoľko tisíc ľudí, je dobrá cesta. Zmestí sa pod to dva aj desaťtisíc návštevníkov. Avšak informačná hodnota takéhoto tvrdenia je pre čitateľa veľmi nízka. Novinár síce nič nepokazí, avšak čitateľovi poskytne len veľmi nedostatočnú informáciu.

Ďalší zo spôsobov ako sa vyhnúť presnému číslu, je opísať dav. Napríklad takto: „Názory na celkový počet ľudí, ktorí sa protestu zúčastnili, sa rozchádzali aj medzi samotnými organizátormi. Námestie pred komplexom však bolo celkom plné a ľudia stáli aj v priľahlých uličkách.“ Autor jtd, čiže ja.

Lenže problém je, že informačná hodnota takejto vety je presne rovnaká ako tej vyššie.

Keď som v utorok stál na jednej nohe na vyvýšenej lavičke vedľa pódia, môj prvý dojem bol, že to možno bude najpočetnejšie zhromaždenie, akého som sa kedy zúčastnil. Ľudia sa valili od Kamenného námestia až po pódium na Námestí SNP a zdalo sa ich strašne veľa. Keď sa však zastavili, natlačili sa viac k sebe a roztiahli na námestí do šírky, svoj prvý odhad som značne zredukoval. Ich počet som odhadol tak na päť tisíc.

Chcel som však poznať aj iné názory. Zo služobného auta sledoval priebeh podujatia aj bratislavský policajný riaditeľ Csaba Faragó.

Spýtal som sa ho, žiadne číslo som sa však nedozvedel. Domnievam sa, že nech by povedal čokoľvek, niekto by ho už skritizoval. Podľa niekoho by povedal veľa, podľa iného zase málo. Takže možno bol radšej ticho.

Ako novinár tak zostávam často odkázaný na neoficiálne informácie. Obieham koho môžem a pýtam sa na názor. A čuduj sa svete, skupina mestských policajtov odhadla počet ľudí na päť tisíc. Rovnaké číslo priniesol aj kolega od jedného z organizátorov.

Nemenovaný kolega z nemenovanej konkurenčnej agentúry, s bujným porastom na hlave, si myslel, že to je maximálny počet, ale skôr menej.

Aké je zložité odhadnúť počet ľudí dokumentuje aj správanie kolegyne z iného média. Spýtala sa ma, koľko dávame ľudí. Povedal som jej. Vykrivila ústa, chvíľu si prezerala obrázky a povedala číslo o dve tisíc vyššie. Po minúte ho znížila o tri tisíc. Ako sa nakoniec rozhodla, nenapíšem.

Snahu o vedeckejší postup prejavil denník Sme. Mali spraviť panoramatickú fotografiu zhromaždenia, rozdeliť si ju na štvorce a ľudí spočítať.

Ťap, ťap za snahu o vedecký prístup. Vyšlo im, že pochodu sa zúčastnilo 5500 ľudí. Zaujímavé však je, že zhruba rovnakú metodiku zvolil aj Denník N, ktorý napočítal 7070 účastníkov zhromaždenia. Rozdiel tak predstavuje nejakých 1500 ľudí.

Ani pri takomto spôsobe to asi nebude úplne jednoduché. Človek sa napríklad môže pomýliť pri počítaní. Navyše Námestie SNP v Bratislave je značne frekventovaná lokalita. Viacerí ľudia sa len pristavia, pár minút popočúvajú a idú ďalej. Niektorí cez námestie len prechádzajú, ďalší si chcú nakúpiť. Kamarátka z angličtiny prišla na začiatku, ale musela odísť skôr. Iní zase prišli neskôr. Počet ľudí sa skrátka mení.

Čo teda s tým?

Nuž, účastníci žiadneho takéhoto zhromaždenia asi nebudú povinne prechádzať cez turnikety. Ja môžem spraviť len to, že sa spýtam na názor organizátorov, policajtov, prípadne ďalších ľudí, ktorí majú s takýmito podujatiami skúsenosti. Samozrejme, že mám aj svoj názor a výsledkom bude nejaký odhad.

Pripomínam, že ako agentúrny redaktor musím pracovať rýchlo a žiaľ, nemôžem si dovoliť hodiny počítať ľudí na fotke.

Vždy však spravím len odhad a ani pri tej najväčšej snahe sa nikdy netrafím presne.

Alebo má niekto pre mňa nejakú radu ?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?