Akési smutné prvenstvo si odniesol Okresný súd Bratislava I (OS BA I), ktorý v jednom prípade rozhodoval neuveriteľných 35 rokov. O čo presne išlo?
Píše sa rok 1980. Slovensko je súčasťou Československej socialistickej republiky, vládne hlboký socializmus a do Rakúska sa nechodí tankovať lacnejší benzín, ale hľadí sa naň cez ostnaté drôty. Na zimných olympijských hrách v Lake Placid v USA obsadia hokejisti ČSSR piate miesto, futbalisti na ME skončia tretí. Za prezidenta štátu „prekvapujúco“ opäť zvolia Gustáva Husáka. Ja osobne napríklad navštevujem materskú škôlku v Nitre a hrám sa s formičkami na piesočku.
No a v tomto roku bol taktiež na Okresnom súde Bratislava 1 podaný „žalobný návrh o vyúčtovanie zaplatenie nájomného a zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti: DOMU o štyroch bytoch a dvojgaráže, ktorý celý DOM obývajú dvaja zvyšní spoluvlastníci a dva byty prenajímajú bez súhlasu žalobcov.“
Písať tu o vydaných rozhodnutiach, odvolaniach, zrušených uzneseniach a chronologicky zoradených úkonoch nemá podľa mňa žiadnu cenu, vydalo by to na niekoľko strán a nikoho to nezaujíma. Ak by náhodou predsa, nech si na internete zadá stránku ustavnysud.sk a v časti Vyhľadávanie podaní a rozhodnutí zadá číslo konania II. ÚS 834/2014. Dôležité je, že v tejto veci sa „koná“ 35 rokov bez právoplatného rozhodnutia.
Ak som si správne prečítal nález ÚS SR, v podstate malo ísť o dom a dvojgaráž postavenú na významnom mieste nad Bratislavským hradom, kde sú nehnuteľnosti najdrahšie a prenájmy najvyššie. Podľa tvrdenia jednej zo strán „ ...Súd tým, že vo veci spravodlivo nerozhodol v primeranej lehote po dobu vyše 30 rokov, zvýhodnil dve rodiny – odporcov, ktorí v rozpore so zásadami slušnosti, morálky a zákona si rozdelili DOMOVÚ nehnuteľnosť na významnom mieste k užívaniu tak, ako keby im patrila v celosti a bránia vstupu na pozemok i DOMU sťažovateľovi.“
Zaujímavé pre mňa boli tie časti, v ktorých Ústavný súd napríklad skonštatoval, že „... ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým opakovane poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 14. apríla 1980 a bez právoplatného rozhodnutia trvá už viac ako 35 rokov...“
Sťažovateľ logicky požadoval odškodnenie kvôli prieťahom v konaní. Išlo už o právneho nástupcu, pôvodne sa súdila (pravdepodobne) jeho babka.
Okrem iného tvrdil, že zavinením Okresného súdu Bratislava I mu vznikla majetková ujma 240.000 eur a nemajetková ujma 280.000 eur. Dodnes si vraj nemal za čo kúpiť byt, je slobodný a bezdetný.
V náleze Ústavného súdu si môžeme prečítať aj vyjadrenia predsedníčky OS BA 1. Prieťahy v konaní priznala, ale taktiež uviedla, že k dĺžke konania prispelo aj zisťovanie dedičov (keďže za vyše 30 rokov už niektorí z pôvodných účastníkov konania zomreli) či to, že samotný sťažovateľ nerešpektoval podľa nej predvolania a nechodil na súd. Dodala ešte, že vo veci samej bol vyhlásený rozsudok dňa 8. januára 2015.
Len na okraj, sťažovateľom v tomto prípade nie je ostrieľaný právnik finančného žraloka, ale strojný zámočník.
Argumenty OS BA 1 Ústavný súd neuznal. Okrem iného napríklad skonštatoval, že „...K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.“
Veľmi ťažko sa dá totiž logicky zdôvodniť, prečo v nejakej veci nemáme právoplatný rozsudok viac ako 30 rokov.
Záver? Ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 17.500 eur kvôli prieťahom v konaní. Hádajte, kto ich nakoniec zaplatí.