BEH: V Brne pretekáte medzi žirafami a medveďmi

Autor: Jaroslav Taldík | 22.9.2016 o 12:48 | Karma článku: 1,44 | Prečítané:  233x

Preteky v ZOO v Brne ma zaujali hneď ako som na informáciu o ich konaní náhodou narazil na internete. Išlo hlavne o atraktívnu lokalitu, však kde inde si môže bežný rekreačný bežec zazávodiť medzi medveďmi a žirafami? 

Keď sa môj návrh zúčastniť sa týchto pretekov a spojiť ho s prehliadkou ZOO či mesta Brna stretol s pozitívnou odozvou aj u mojich kolegov v práci, nebolo už nad čím váhať.

V sobotné septembrové ráno tak spolu so štyrmi ďalšími kolegami už pred šiestou hodinou ráno stepujem na bratislavskej vlakovej stanici. Sadáme si do spoločného kupé rýchlika a vyrážame smerom na Moravu. Pôvodný zámer, ešte si trocha pospať, zlyháva, nakoľko tém na rozhovor je viacero a tá hodinka a pol cesty do Brna zas netrvá až tak dlho.

V metropole Moravy si ešte v cukrárni neďaleko stanice doprajeme kávu a Martina, ktorá nás prišla len povzbudiť, dokonca aj palacinky s jahodami. Vyzerajú fakt super, ale prežierať sa pred pretekmi sa veľmi nevypláca, aj keď dnešná trať meria len čosi viac ako sedem kilometrov. Zostávam nakoniec len pri káve.

Každý pretekár má v štartovnom 15 eur aj vstup do ZOO pre ďalšiu osobu zdarma, zvyšné lístky teda darujeme rodinke čakajúcej pred pokladňou a nasmerujeme si to priamo k medveďovi kamčatskému, kde organizátori umiestnili štart.

Využívam zvyšný čas na dôkladnú rozcvičku. Krúžiac rukami a nohami sa uprene pozorujeme s rosomákom sibírskym, ktorý smrdí ako...no asi ako rosomák sibírsky. Trochu mi to pripomína našu izbu na vysokoškolskom internáte v Bratislave, ktorú som niekoľko rokov zdieľal so spolužiakom a po pár rokoch aj svedkom na svadbe Peťom.

Dopredu si prebehnem aj časť trate a začínam mať akési neblahé tušenie. Tých 7,3 km trochu zavádza, človek by povedal, že to dá ľavou zadnou. Lenže celkové prevýšenie trate je okolo 160 metrov a čo je horšie, nejde o žiadne plynulé stúpanie a potom klesanie. V ZOO sa bežia dva okruhy, ktorým kraľuje naozaj, ale naozaj svinský kopec, ktorý logicky treba vybehnúť dvakrát.

Počasie je ideálne, zamračené, občas trochu mrholí, no nič lepšie si už želať nemôžeme. Hoci organizátori na týchto pretekoch zohľadňujú len čistý čas, teda ten, ktorý zaznamená čip pri prebehnutí štartu a cieľa, na štarte sa staviam viac dopredu, nakoľko nechcem, aby mi na relatívne užšej a mierne šmykľavej trati prekážali pomalší borci a borkyne.

Vyhliadnem si jednu slečnu, ktorá sa suverénne stavia dopredu a pôsobí na mňa tak nejak nebezpečne. Hovorím si, skúsim sa jej na začiatku držať a potom sa uvidí.

Organizátori odpískajú štart a ja sa rozbehnem po trati. Slečna mi zdrhne zhruba po 200 metroch, je na mňa až príliš dobrá. Po nedávnych zbabraných pretekoch v Žiline, kde som si chcel spraviť osobák na 10 km a nakoniec som ich v strašnom teple a pri nehorázne vysokých tepoch dokončil úplne zdeptaný asi v mojom najhoršom čase tohto roka, sa tentoraz prísne riadim tepovou frekvenciou.

Pár stoviek metrov a už je tu kopec Sviňa. Trochu strácam, predsa len, vážim takmer 82 kg a tie kopce vždy cítim. Držím si tepovú frekvenciu zhruba na úrovni 175 úderov za minútu, občas predbehnem niekoho ja, občas niekto mňa. Registrujem nejakého kopytníka ako mi zahučí na pozdrav, keď bežím okolo jeho výbehu. Lesné cesty niekedy zatáčajú až príliš prudko, treba si dávať pozor, aby sa človek nepošmykol. Zhruba dva kilometre pred cieľom ma predbieha borec s dlhšími vlasmi. Zavesím sa mu za chrbát a zrýchlim. Tepy mi postupne vystúpia až niekde do neba, ale už mi to neprekáža, viem, že ten kúsok do cieľa už vydržím.

Borec predo mnou zrazu začne nadávať a rozhadzovať okolo seba rukami. O sekundu začnem nadávať aj ja a mávam okolo seba ako veterný mlyn. Mám pocit akoby som strčil hlavu do včelej diaľnice a dostávam aj jedno žihadlo do krku. „Aj teba?“ obráti sa na mňa bežec Sandokan a ja mu súhlasne kývnem hlavou. „Do prdele,“ okomentuje situáciu a bežíme spolu ďalej.

Skrátka beh džungľou so všetkým ako má byť.

Sandokan mi nakoniec dáva v cieli dve sekundy. V kategórii sympatických, silných a múdrych mužov vo veku od 40 do 49 rokov tak končí siedmy, ja ôsmy.

V cieli potom v skupinke s ďalšími bežcami s pohármi s ionťákmi v rukách rozoberáme, čo nás to vlastne poštípalo. So Sandokanom totiž zďaleka nie sme jediní. Ja by som povedal, že včela, ďalší borec však prisahá, že to malo veľký zadok a bol to sršeň. Nuž, kto vie.

Od zdravoťáka si beriem kus ľadu a prikladám ho na poštípaný krk. Cítim tam hrču, trochu to bolí, ale prežiť sa to dá.

Vyzerám svojich kolegov z TASR. Dobieha Vlado, vyzerá ako by plával krížom cez La Manche a slnko mu pritom celý čas pražilo na hlavu. Je celý mokrý a celý červený. Berie si fľašu s minerálkou a sťažuje sa na prudký kopec. O pár minút neskôr vidím aj obe naše dievčatá. Tie vyzerajú krásne ako vždy.

Dávame si ľahký strečing a v šatni hádžeme prepotené veci do ruksakov. Zhodneme sa, že trať bola náročná, ale všetci sme to zvládli. Pochvala organizátorom, z nášho pohľadu všetko klapalo ako hodinky. Dávame ešte záverečné foto a vyrážame na prehliadku zoologickej záhrady.

Brnenská ZOO je téma na samostatný materiál, zanecháva v nás len tie najlepšie dojmy. Zvieratá vyzerajú dobre a majú vo výbehoch dostatok priestoru. V areály je viac možností občerstvenia a hromada atrakcií pre deti.

Vo výbehu pre žirafy so závisťou sledujem ako víťazi jednotlivých kategórií pretekov kŕmia zvieratá priamo vo výbehu.

Aj ja chcem kŕmiť žirafku ! Mal som bežať rýchlejšie. Musím viac trénovať.

Deň zakončujeme „U Štíra.“ Neviem prečo, ale to pivo mi u našich bývalých bratov vždy tak nejak viac chutí.

A ako sme dopadli?

V absolútnom poradí vyhodnotili 386 bežcov, mužov aj žien. Ja som bol 25., Vlado 210., Vierka 339. a Vladka 345. Vo svojich kategóriách som bol ja ôsmy zo 64 (MB, 40-49 r.), Vlado 97. z 138 (MA, mladí zobáci do 39 r.), Vierka 87. a Vladka 92. zo 119 krásnych žien v kategórii do 35 rokov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?