reklama

BEH: Štvrté miesto na pretekoch v Ilave potešilo, hoci som sa na trati riadne vytrápil

Vyše 13 kilometrovú trať som si do Ilavy prišiel zabehnúť namiesto tempového tréningu. Ide o pekný beh. V pamäti mi zostane náročný terén, 4. miesto v kategórii B, za ktoré som dostal 5 eur a najmä fantastický guláš v cieli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po absolvovaní desiatky v Starej Bystrici, kde som si splnil svoj výkonnostný cieľ, som tak nejak prišiel na chuť miestnym pretekom s nízkym štartovným, ktoré organizujú nadšenci s cieľom pritiahnuť ľudí k športu a ktoré sa vyznačujú najmä veľmi žičlivou atmosférou.

Moja voľba padla na Ilavu, 13 kilometrov mi pripadalo ako celkom vyhovujúca vzdialenosť, štartovné bolo len tri eurá a mesto je od môjho bydliska v Rajci vzdialené zhruba 50 kilometrov.

Tentoraz nemám žiaden výkonnostný cieľ, beriem to ako náročnejší tréning a tak si deň pred pretekmi doprajem aj saunu, čo by som inak nerobil. Akurát si dávam dva dni pred súťažou od behania oddych.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O 11.00 h tak už spolu s ďalšími desiatkami nadšencov rôznych vekových kategórií prešľapujem na štarte a čakám na výstrel. Slniečko hreje a vyzerá to na tropický beh.

Po štarte sa dopredu netlačím, rozbieham to okolo 4.30 min/km, čo je tempo, ktoré volím, keď neviem ako mám bežať. Napriek tomu sa posúvam pomaly dopredu. Asfaltka občas stúpa, občas klesá, ale väčšinou stúpa. Beží sa za plnej cestnej premávky, tá však nie je nijak hustá a občasné autá mi nespôsobujú žiadne problémy. Beží sa mi v celku dobre, tepy mi postupne vyskočia cez 170 úderov za minútu, ale to je u mňa pri pretekoch normálne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhruba po piatich kilometroch spolu s ostatnými zatočím doprava pomedzi domy. Trať sa začne prudšie zdvíhať a už je tu prvá občerstvovačka. „Vodičku pred kopcom,“ ponúka ma chlapík stojaci za stolíkom. Na rozdiel odo mňa, on presne vie, čo ma ďalej čaká. Na pár sekúnd zastanem, aby som sa mohol pokojne napiť, odhadzujem plastový pohár a vybieham na trávnatú lúku.

Predo mnou vyrastie zdatný kopec, na svahu pred sebou ako mravcov vidím zopár borcov a dokonca aj jednu „borkyňu“, ktorí sa ho snažia akože vybehnúť. Začínam drobčiť a rozmýšľam, či by to nebolo lepšie vykráčať, ale nakoniec predsa len pokračujem v mojej simulácii behu. Tento siedmy kilometer má 73 výškových metrov a absolvujem ho presne za 6.36 min. Napriek slimačiemu tempu a divnému štýlu aj tu predbieham jedného pretekára, ktorému sa do toho kopca chce evidentne ešte menej ako mne. Za kopcom postupne vyrastá ešte jeden, ale tadiaľ už tá trať predsa nemôže ísť, to by už bolo na celkových 180 výškových metrov nejak veľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Našťastie „dobieham“ k ďalšej občerstvovačke, kde mi iný chlapík oznamuje, že ďalej to už je len dolu kopcom. Napijem sa a snažím sa dobehnúť zameškané. Preto dávam ôsmy kilometer za 4.18 min a deviaty už dokonca za 3.51 min. Prefrčím okolo slečny v ružovom, obieham hipisáka s dlhými vlasmi s čelenkou a o chvíľu aj ďalšieho pretekára v bielom tričku.

Nechal som sa však uniesť, tempo som zvolil až príliš rýchle, napriek tomu, že bežím dolu kopcom. Sily postupne dochádzajú a ja už nie som schopný žiadneho záverečného útoku. Posledný kilometer bežím v meste, napriek fandeniu divákov mi tepy vybehnú v priemere na 180 a občas až na 182, čo je už moje maximum, moje srdce skrátka rýchlejšie biť nedokáže. Finišujem tak zhruba v rovnakom tempe ako som preteky rozbiehal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V cieli okamžite do seba hádžem jedno pivo a až po dopití si uvedomím, že som na preteky prišiel autom. No, čo už. Dávam ďalšie, tentoraz už nealkoholické.

Ležím na tráve v tieni pod stromom a registrujem nešťastníka, ktorý na trati skolaboval asi 100 metrov pred cieľom. Slečna, ktorú som obehol na začiatku klesania, prebieha cieľom asi 2 minúty po mne a vyhráva kategóriu žien.

V miestnom bare si spolu s ostatnými dávam guláš, ktorý mi padne neuveriteľne dobre. Netuším, či som taký hladný alebo v Ilave tak dobre varia. Len kvôli tomu gulášu sa tu oplatí štartovať. Kávu, poriadneho Turka, mi podá servírka, ktorej sa neúspešne snažím nečumieť do výstrihu.

Keď ma vyhlásia ako štvrtého v poradí v kategórii B, teda 40 až 49 ročných, som trochu prekvapený. Je mi úplne jasné, že nejde ani tak o nejaký môj hviezdy výkon ako skôr o tentoraz slabšiu konkurenciu na trati. Na druhej strane – zo 17 borcov v B kategórii som ich dal dole 13 a rozhodne sa neplánujem za to hanbiť.

Dostávam 5 eur v obálke a tak sa celková suma mojich príjmov z behania za 2,5 roka, čo sa mu venujem, vyšplhá na 10 eur.

Asi si v Paname založím schránku.

V tombole nevyhrávam nič a tak si ešte na záver robím selfie s maturantkou Michaelou Peškovou. Teraz už viem, že to je slovenská atletická reprezentantka, strieborná medailistka z Olympijských hier mládeže 2014 z čínskeho Nankingu. Keď raz prinesie z letných olympijských hier medailu, ja už s ňou fotku mám.

Rozhodne boli tieto preteky dobrý nápad, najmä ak by som behať išiel tak či tak. Spoznal som pár ľudí, zasúťažil si a ako bonus som sa aj dobre umiestnil. A ten guláš...

Jaroslav Taldík

Jaroslav Taldík

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  29x

Amatérsky bežec. Turista. Milovník psov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu